Streda 19. jún, meniny má Alfréd

Každý prikladá polienko do obrazu sveta...

Aj vy poznáte ten príbeh o dvoch vlkoch? Rozprával ho indiánsky starý otec svojmu vnukovi. Vravel o tom, že v srdci každého človeka žijú dvaja vlci. Jeden je závistlivý, egoistický, pomstychtivý, hnevlivý, agresívny a ten druhý je láskavý, dobroprajný, pokojný, srdečný, pohostinný. Vnúčik sa zamyslel a spýtal sa, ktorý z vlkov zvíťazí. Múdry starec mu odpovedal: Ten, ktorého kŕmiš. Povedané jednoducho: To čomu venuješ pozornosť, to podporuješ.

Príbeh je to krásny, hodí sa aj do denníčka, mnohí si zapísali, iní ho rozoslali po internete. Očarí starých aj mladých. Prináša pozitívne naladenie. Radi by sme kŕmili iba jedného z vlkov. Realita je však taká, že nie vždy dokážeme skĺbiť naše želania s našimi činmi. Všetci chápeme hĺbku tohto príbehu a aj praktické využitie, ale ako to už býva, nastane nejaká situácia a už je tu teória a prásk. Naša reakcia je celkom iná, ako sme si predstavovali. Ako by sme to ani neboli my, keď sa zlostíme, urážame, bojujeme za svoju jedinú čistú pravdu všetkými možnými metódami, žiarlime, chceme meniť celý svet. A nič na tom nemení, že sme boli celý víkend na seminári s duchovnou tematikou, že sme prečítali desiatky kníh o rozvoji osobnosti, alebo patríme k tým, ktorým je na vracanie už len pri počutí slova duchovno či ezoterika. Všetci sme na jednej lodi, len niektorí si to uvedomujú a iní ešte nie. Od každého z nás závisí, aká bude budúcnosť. Nielen naša vlastná, ale aj našej planéty, vesmíru okolo nás.

Môžete si to predstaviť tak, že každou sekundou hnevu, agresivity, nespokojnosti, žiarlivosti pridávate tehly k stavbe negatívnych emócii, ktorých dôsledkom sú vraždy, vojny, nepokoje, prírodné katastrofy. Kŕmite vlka zla. Naopak každým pochopením, empatiou, láskavosťou, milosrdenstvom, ľúbosťou kŕmite vlka dobra. Budujete nový svet bez násilia a katastrof. Asi niet nikoho, kto by vo svojej podstate nebol rozhodnutý kŕmiť vlka dobra. Nie vždy sa to podarí. Príčinou môže byť náš limbický systém, svet našich emócií, náš geneticky daný temperament, zlé skúsenosti, zlozvyky, prebraté choré vzorce myslenia a správania. Neustála nespokojnosť, kritizovanie, porovnávanie, posudzovanie, chamtivosť, túžba vyniknúť, hoci aj na úkor okolia. Rozoberať jednotlivosti je zbytočné. Trafená hus vo vašom srdci zagága. Dôležité je rozhodnúť sa, hoci aj v tejto chvíli, že to chcete zmeniť. A byť presvedčený, že sa to zmeniť dá. 

Pokojne sa nadýchnite, prestaňte čítať a na kúsok papiera si napíšte tri veci, ktoré dávate do pažeráka zlému vlkovi.

A teraz sa na to pozrime prakticky. Každú sekundu dňa stojíme na križovatke, a musíme sa rozhodnúť kam pôjdeme. O tom či je tam zelená, alebo červená rozhodneme sami.

Napríklad. Prídete do práce a tam už sedí namosúrený kolega. Možno mu žena ráno nedala. Už sa nevie dočkať, aby zarýpal, zväčša v takejto situácii zareagujete veľmi podráždene. Váš ostrý jazyk mu nič nedaruje. Slovnú vojnu ste vyhrali. Uvedomili ste si však, koľko negatívnej energie dostal vlk zla, ako rastie. Možno to bola energia, ktorá sa spojila a dodala silu na teroristický úkon, na vraždu zajatca...Čo by sa stalo, keby ste egu nedopriali radosť z víťazstva a milým hlasom by ste sa spýtali kolegu, či si nedá kávu (alebo hocičo podobné), dôležité je, aby ste uhasili oheň a nakŕmili vlka dobra. Potom si vedome odpočiňte. Nezaneste si myseľ nijakými pocitmi, aký ste skvelý, lepší ako kolega...to je opäť iba hodnotenie. Dovoľte si, ako vraví Eckhard Tolle iba žiť. Na chvíľu byť v prítomnom okamihu bez myšlienok. Nemyslieť, len existovať. Uvedomiť si, že žijeme v chaotických časoch, preto potrebujeme pokoj, relax, aj keď spočiatku to bude iba na pár sekúnd. Zo svetového hľadiska, keď sa to naráta, sú to celé dni. Stavba pozitívnej energie prináša duševné zdravie pre vybičované nervy ľudí. Tým, že kŕmime „dobrého vlka“ neprinášame úžitok iba sebe, ale celej planéte. Často si to ani neuvedomujeme. Nechce sa nám veriť, že sme takí dôležití. Nie je to však o viere, je to o zodpovednosti. Voči sebe a iným. Čakať, že iba iní sa majú zmeniť, znamená nepochopenie celého systému. Zmeniť sa môžeme iba my. Už po tisíce rokov platí: Zmeň seba a zmeníš svet.

Málokto má patent  na zmenu. Hoci je jednoduchý. Vedomé rozhodovanie na základe úprimnosti k sebe. Keď viem, že zväčša vybuchujem na základe strachu, vnútornej neistoty, úzkosti, atď.,uvedomím si, že aj ten druhý na mňa útočí presne z tých istých príčin. Stačí sa dostať do nadhľadu a na chvíľu si podržať to uvedomenie. Ten prítomný okamih bez ega. To byť tu a teraz, vidieť veci v širších súvislostiach a nič neriešiť. Správna reakcia sa dostaví sama a začne nahlodávať náš starý systém myslenia, kedy sme na agresivitu reagovali agresivitou, alebo ponížením útočníka, keď sme na to mali. Byť v nadhľade a poznať svoje skutočné pohnútky, nám pomôže rozvinúť zmysel pre humor. A zrazu začnete menej kŕmiť svoje ego a dôležitejšie sa vám budú zdať iné hodnoty. Nebudete chcieť mať neustále pravdu, nebudete vo všetkom hľadať pre seba nejakú výhodu, žiarlivosť sa vám bude zdať smiešna, lakomosti zakrútime krkom, keď zistíte aká príjemná je veľkorysosť. Nebudete deliť ľudí na priateľov a nepriateľov. To neznamená, že musíte každého milovať alebo vám má byť sympatický, to je o tom, že ho budete brať takého, aký je bez posudzovania. To stačí bielemu vlkovi, aby rástol. 

Spočiatku sa vám bude zdať dosť ťažké, neustále sa kontrolovať, uvedomovať si príčiny a dôsledky svojich činov, byť v nadhľade a nehľadať riešenia, počkať si na ne, ale tak ako opakovanie je matkou múdrosti, stane sa vám opakovaná činnosť novým zvykom. Výsledok sa dostaví približne po tridsiatich dňoch. Stačí chcieť ..., nie nestačí chcieť! Treba si uvedomiť, v tom je ten rozdiel, že ste sa rozhodli zmeniť veci a začať sa správať inak, ako nám káže zlá schéma, či zlý zlozvyk.  Čítate v tom slove jeho význam - návyk na zlo. Je jedno, či ho máme v génoch, odpozorovali sme ho od rodičov, alebo nám ho vnútila spoločnosť.  Dôležité je, byť presvedčený že ho môžeme a dokážeme zmeniť. Pretože to je náš postoj k životu, k planéte, k našim blízkym.  Každá sekunda života a každé naše vedomé rozhodnutie je šancou na nápravu sveta a seba samého. Pôjde to pomaly, ale nevzdávajte to. Ten nový svet za to stojí, aj keby ste ho budovali pre ďalšie generácie. Nečakajte, že niekto to začne. Začnite vy.

Erika Vincoureková   


Múdrosť na dnes

„Kto chce hýbať svetom, musí pohnúť najskôr sám sebou."

Čítali ste už ?