Pondelok 18. november, meniny má Eugen

Máj lásky čas...

O tom kde nájsť lásku sa už popísala kopa článkov, napokon sa však ukázalo, že to nie je ani knižnica, ani klzisko, kúpalisko, predajňa vín, výstava, koncert, psíčkárenie, beh... vždy je to, jednoducho, osud, čo nás zvedie dohromady. Hoci aj pri záchode v lietadle. Takže pre single nemám dobrú správu. Možno to nebude v máji. Treba chvíľu počkať. Čím budete viac naháňať lásku, tým rýchlejšie bude pred vami utekať. Muži sú takmer alergickí na lačné pohľady žien a ženy zasa opovrhujú „lepkavými“ mužmi trasúcimi sa o ich priazeň. Pre lásku môžeme urobiť jediné, pestovať lásku v sebe, aby nás neprekvapila jej sila, keď sa ozve. A verte, bude to v pravý čas. Pre lásku nepravý čas neexistuje.

Dnes budem písať skôr pre tých, ktorí už potvrdili párovým súžitím, že by chceli lásku prijímať a dávať. Vyzerá to veľmi jednoducho, ale ako vždy prax je iná. Našťastie Američania, ktorí dokážu skúmať aj spánok chrústa vytvorili laboratórium lásky. Existuje v americkom Seattli a je výskumným pracoviskom Washingtonskej Univerzity.

Už takmer 40 rokov v ňom manželia Gottmanovci so svojimi spolupracovníkmi skúmajú manželstvá a rozvody. Keďže je na Slovensku rozvedené takmer každé druhé manželstvo, rovnako ako v Amerike, je táto téma aktuálna aj u nás. Gottmanovci v kontrolovaných podmienkach zozbierali stovky zaujímavých údajov o pároch. Gottmanove výskumné laboratórium je obyčajný apartmán. Vzťahy sa tam skúmajú ako keby sedeli výskumníci u vás v obývačke. To iba novinári nazvali tento zariadený apartmán – laboratórium lásky. Tu v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch začali nahrávať správanie manželov , či párov v tých najobyčajnejších chvíľach – keď sa hrali, rozprávali sa, bozkávali, hádali sa, sledovali televíziu, varili, žartovali, vychovávali, tešili sa, smútili, ohovárali ľudí z pracoviska, fandili obľúbeným športovcom alebo sa zaoberali životmi seriálových hrdinov. Občas ich John požiadal, aby sa rozprávali o konflikte, ktorý medzi sebou mali a pritom monitory na ich hrudi zaznamenávali ich tep, alebo sedadlá na pružinách zaznamenávali ich nepokoj. Študoval novomanželov, manželov v kríze, ľudí, ktorí kričali a ľudí, ktorí nikdy nezvýšili hlas. Pomocou prepracovaného kódovacieho systému zaznamenával rýchlo sa meniace výrazy tváre, povzdychy, vlhkosť dlaní, pohyby očí.

Skúste sa aj vy v partnerskom spolužití, v čase keď hrozí konflikt stať pozorovateľmi týchto dejov. Uvidíte, to čo John. Mení sa činnosť srdca, reakcie imunitného systému, tlak, verbálne aj neverbálne prejavy .

Sledoval manželov vyše štvrť storočia , aby zistil, kto sa rozviedol, kto si vytvoril paralelný život a kto ostal s partnerom. Dnes dokáže takmer na sto percent predvídať, už po krátkom čase sledovania páru v laboratóriu, či sa pár rozíde, alebo či bude ich vzťah trvalý a úspešný.

Šťastné páry vsadili na pozitívne myslenie

Šťastné manželské páry podľa Gottmana udržujú svoje negatívne myšlienky a pocity, ktoré sú každodennou súčasťou párového spolužitia na pod úrovňou pozitívnych myšlienok a pocitov. Preložené do jednoduchosti, ak aj frflete a občas vybuchnete, viac je vo vašom vzťahu chvíľ, počas ktorých si užívate radosť zo vzťahu, spolupatričnosť, pozitivitu. Láskavé a povzbudzujúce myslenie. Nevyhodnocujete konflikty ako dôvod sklamania a odcudzenia. Tieto páry sú schopné po hádke sa udobriť bez pocitov nenávisti. Takéto manželstvo nazval autor emocionálne inteligentným. Ich vzájomné spolužitie sa dá nazvať šťastným. Tak ako sa deti potrebujú v rodine učiť emocionálnej inteligencii, teda schopnosti riadiť sa emóciami a žiť s druhými vo vzťahoch bez ohľadu na výšku ich IQ, tak podľa Gottmana sa manželia potrebujú učiť manželskej inteligencii. Z toho vyplýva, že rozhodne má význam starať sa o stabilitu manželstva. Vedome budovať vzťah. A možno aj to, že manželstvo ešte nie je nepotrebná inštitúcia, napriek tomu, že si čoraz väčší počet ľudí vyberá voľné vzťahy. Tento jav súvisí najmä s ekonomickou vyspelosťou krajiny. Čím je krajina chudobnejšia, tým viac rodina drží pri sebe. V chudobnejších krajinách sa kladie väčší dôraz na manželstvo. Spolužitie partnerov znamená aj ušetrené náklady. A ešte jedna súvislosť tu hrá rolu - zdravotný stav spoločnosti a množstvo vypitého alkoholu na jednu osobu. Neveríte?

Nešťastné manželstvá plodia choroby

Lois Verbrugge a James House z Univerzity v Michigane zistili, že nešťastné manželstvo zvyšuje pravdepodobnosť somatického ochorenia o 35% a skracuje život v priemere o 4 roky. Jedným z možných vysvetlení je, že ľudia v nešťastnom manželstve zažívajú chronické, difúzne fyzické dráždenie, že sú dlhodobo fyzicky i emočne stresovaní. Mnoho žien, ktoré majú problémy s myómami v maternici alebo cystami vo vaječníkoch priznáva, že manželské spolužitie je pre ne stres. Cítia sa psychicky týrané a pri nerovnomernom sexuálnom apetíte, často ako keby znásilňovanie. Sex je pre ne utrpenie, ktoré treba v mene udržania rodiny vydržať. Samozrejme, že v manželstve netrpia iba ženy. Týka sa to rovnako aj mužov. Trvalý stres spôsobuje najmä zmeny tlaku, častejšie vysoký krvný tlak, ale u tých ktorí už nevládzu sa môže zmeniť na nízky. Ďalej srdcové choroby, bolesti chrbta, krížov a z psychických prejavov sú to najčastejšie stavy úzkosti, depresia, samovražedné a vražedné úmysly, násilie, psychózy, užívanie návykových látok. Neblahým dôsledkom nešťastného vzťahu je aj rakovina.

Naopak partneri vo fungujúcich manželstvách majú značne nižší výskyt zdravotných a psychických ťažkostí napriek tomu, že sa nevyrieši ani polovica ich nezhôd.

Aj rozvod je nebezpečný

Ukazuje sa, že rozvod môže významne znižovať funkciu imunitného systému. Gottman porovnával vzorky krvi párov, ktorých emocionálne odpovede na partnera boli neutrálne alebo negatívne v porovnaní s tými, ktorí sa cítili dobre v manželstve a zistil, že u spokojnejších párov je vyššia obranyschopnosť bielych krviniek pri vystavení sa cudzím elementom a vyššia efektivita tzv. prirodzených bunkových zabijakov, ktoré sa starajú o likvidáciu poškodených a infekciou alebo rakovinou napadnutých buniek. Gottman sledoval 700 párov v 7 rôznych výskumných projektoch. Vo svojich štúdiách skúmal dvojice a históriu ich manželstva, ich filozofiu, to, ako vnímali manželstvo svojich rodičov, nahrával ich rozhovory o prežitých zážitkoch počas dňa, o konfliktných stránkach ich manželstva a radostných témach a sledoval úroveň ich stresu alebo uvoľnenia spolu s meraním srdcového rytmu, tlaku, prietoku krvi, potenia a imunitnej odozvy v každom okamihu. Súčasne im premietol záznamy a zaujímal sa o odozvu v tých okamihoch diskusie, keď záznamy ukázali zmeny tlaku krvi a tepu počas diskusie s manželským partnerom. Tieto dáta umožňujú robiť závery o anatómii manželského fungovania. Na ich základe postavil Gottman spolu s manželkou, klinickou psychologičkou svoju koncepciu terapie manželských párov zameranú na posilnenie ich vzťahu.
Mnoho terapeutických postupov skôr škodí, ako pomáha

John Gottman spochybnil zjednodušujúce návody takých foriem manželskej terapie, ktoré radia, že pre záchranu vzťahu sa stačí naučiť niektoré techniky, napr. aktívne sa počúvať, konštruktívne riešiť konflikty, chváliť partnera a byť k nemu empatický. Neustále komunikovať. Terapia, ktorá sa zužuje na takéto pokyny, vedie k nízkej úspešnosti.
Gottman upozorňuje aj na to, že existuje celý rad mýtov, ktoré môžu byť pre manželov nebezpečné. Najmä, ak na ich základe uveria, že ich manželstvo nemá žiadnu šancu.

Toto sú najčastejšie mýty:

  • - Neurózy alebo osobnostné problémy rozvracajú manželstvá.
  • - Vzťah medzi manželmi udržia spoločné záujmy.
  • - Dobré manželstvo je také, v ktorom si partneri robia protislužby.
  • - Vyhýbanie sa konfliktom zničí manželstvo.
  • - Nevera je základnou príčinou pre rozvod.
  • - Muži nie sú biologicky „stavaní“ pre manželstvo. Nie sú monogamní.
  • - Muži a ženy sú z odlišných planét.

Závery Gottmanových výskumov ukazujú, že určujúcim faktorom, či sú ženy v manželstve spokojné sexuálne, romanticky alebo vášnivo, je pre 70% z nich kvalita priateľstva v páre. Nech vás neprekvapí, že u mužov je to tak isto. Muži a ženy sú si v tomto viac podobní ako rozdielni.

Ukazuje sa, že úspešné manželstvá sa od neúspešných líšia tým, že tie neúspešné majú viac slabých alebo potenciálne slabých miest. Tiež záleží na tom, či partneri dokážu pracovať so slabým miestom vo svojom vzťahu. Jednou z ciest je párová terapia alebo absolvovanie seminárov pre páry. Rodinné konštelácie, ale aj „mystika“ Gabriela Wagnera, či objavy V.Savčenka a iné.
Jadro programu pre šťastné spolužitie je podľa dlhoročných výskumov Gottmanovcov založené na kľúčovej myšlienke, že šťastné manželstvo je založené na hlbokom priateľstve. Obsahuje:

- vzájomnú úctu a potešenie zo spoločnosti druhého človeka.

- intimitu: dvojica sa intímne pozná, partneri vedia, čo ich partner ne/má rád, poznajú svoje sny a priania, slabé miesta, ktoré nezneužívajú.

- záujem o toho druhého: stále o seba dbajú, zaujímajú sa o svet toho druhého, pozitívne myšlienky a pocity o partnerovi a manželstve prevládajú nad negatívnymi.

- prejavy nežnosti: partneri si vyjadrujú nehu nielen okázalým, ale aj nenápadným spôsobom.

Nie je ľahké poznať, kedy je naša túžba po týchto vlastnostiach bytostne daná a kedy sa iba klameme, aby sa napokon pravda prevalila a zaskočila nás. Mnohé manželstvá začínajú veľmi pozitívne, no môžu ich ohroziť reakcie hnevu, podráždenie z akejkoľvek nepríjemnej situácie, ktoré dlhodobo doznieva, hľadanie vinníka, rozdielne názory na výchovu, politiku a svokru, zášť, neustále nespokojná povaha, alkohol, priveľký stres v zamestnaní, nuda... Prejavované priateľstvo sa zmení len na ilúziu priateľstva a hoci obaja po ňom túžia, realita, ktorú žijú je iná. V manželstve sa negatívne pocity a pozitívne vzájomne ovplyvňujú: ak je manželstvo na začiatku nastavené vysoko pozitívne, bude potrebovať omnoho viac stresujúcich pocitov a situácií, aby došlo k jeho narušeniu. Ak je pozitívne nastavenie nižšie, rýchlejšie vychladne. Ak je vzťah nadmerne negatívny, bude ťažké ho naprávať. Ak ho zaplavia negatívne emócie a interpretácie, je potom veľmi ťažké, vrátiť sa k pocitom zo začiatku vzťahu. Dá sa to, ale je potrebné pracovať na znovuobjavovaní a obnovovaní priateľstva a dôvery. Pokiaľ ste zistili, že žijete každý v inom svete, je to takmer nemožné.

V dobrom manželstve partneri nielen spolu „vychádzajú“, ale sa rešpektujú a ctia

V dobrom manželstve partneri nielen spolu „vychádzajú“, ale sa rešpektujú a ctia a vzájomne si podporujú svoje sny a ašpirácie a nachádzajú a budujú účel a zmysel v spoločnom živote - v opačnom prípade sa cítia izolovaní a vo svojom manželstve osamotení. Veci často nie sú ako sa javia. Hoci navonok sa pár prie o hlúposti, v jadre bežných konfliktov sú práve tieto hlbšie záležitosti. Odporúčam ešte raz si prečítať posledné štyri vety. V opakujúcich sa konfliktoch sa partneri bezúspešne usilujú meniť myslenie svojho partnera - čo je v skutočnosti nemožné. Takýmto spôsobom len strácajú čas a ohrozujú svoje manželstvo. Je potrebné porozumieť, aká odlišnosť medzi partnermi v jadre spôsobuje konflikt a ako sa s ňou naučiť žiť a ďalej si vážiť a rešpektovať svojho partnera. Len takýmto spôsobom je možné dať spolužitiu pečať kvality a svojmu vzťahu pripísať hlbší zmysel.

Všetko je jasné

Viete, podľa čoho Gottman predpovedal pomerne rýchlo, či páru hrozí rozpad vzťahu? Ide o prítomnosť týchto znakov u partnerov:

1. V prípade nedorozumenia okamžite tvrdo nastupujú do negativity, obviňovania a sarkazmu. „No jasné, čo iné človek môže od teba čakať.“

2. Používajú v komunikácii tzv. „apokalyptických jazdcov“, ktorí privedú každý vzťah do záhuby:

Kritickosť (k osobe partnera) - samé sťažnosti (na niečo) - „V aute nie je benzín. Prečo si nevieš zapamätať, že máš natankovať?“ „Máš naozaj vymetený mozog, už som ti to opakoval sto razy. Nikdy sa to nenaučíš.“

Spochybňovanie - so sarkazmom a cynizmom - verbálnym i neverbálnym - až po zhnusenie, napr.: „Nie som si istý, či ti v tom chcem pomáhať...“ „Čo ja naivka od teba môžem chcieť?“„Naozaj si myslíš, že ti verím?“ Je zaujímavé, že spochybňujúce dvojice sú náchylnejšie k infekčným ochoreniam (nádche, chrípke) než iní ľudia.

Sebaľútosť, pozíciu obete - „Kvôli tebe nemám nič zo života, spravila som chybu, keby som počúvla svoju mamu...“ „Venovala som ti mladosť a teraz, čo z toho mám.“

Tichú domácnosť - „akoby hádzať hrach na stenu“ - po konflikte vydrží partner mlčať a vyhýbať sa rozhovoru dni aj týždne... Je to veľmi stresujúce, aj keď sa vám navonok zdá, že to zvládate. Odráža sa to na stave chrbtice, najmä krčnej.

3. Bývajú zaplavení - rôznymi myšlienkami, emóciami, predpokladmi, atď., ktorým niet konca. Neustále niečo riešia. Nikdy nie sú tu a teraz.

4. Reč ich tela hovorí o jednoduchých alarmujúcich reakciách, o tom, že prežívajú fyzický tlak. Mení sa ich tlak krvi, rytmus srdca. Muži sú rýchlejšie pripravení neustále v hlave niečo riešiť a majú pomalší návrat späť. Sú to práve ženy, ktoré sa dostávajú rýchlejšie „do normálu“. Hrozí riziko, že ženy chcú riešiť predošlý konflikt, lebo sú už „v pohode“, kým ich partner - muž ešte len spracúva nepohodu predošlého konfliktu.

5. Ich opravné pokusy zlyhávajú - jeden partner sa usiluje o opravu a druhý to odmieta, alebo partner sľubuje zmenu, ale nepremietne ju do činov, alebo robí ďalšie chyby, presúva zodpovednosť za svoju chybu na partnera, psychicky vydiera atď.

6. Vnášajú do vzťahu samé negatívne spomienky, pozitívne nepripúšťajú, akoby ich vytesnili.

Nech sám v pároch podarí v máji nájsť odpovede na vaše pochybnosti a prijať tie najlepšie rozhodnutia.

-

Erika Vincoureková


Múdrosť na dnes

„Jediné čo môžete zmeniť, je zmeniť seba. Ale niekedy tým zmeníte úplne všetko."

Čítali ste už ?