Piatok 18. október, meniny má Lukáš

Čo je dôležité pre dlhý život v zdraví a šťastí?

Psychiater Robert Waldinger má za sebou jeden z najdlhšie trvajúcich výskumov o ľudskom šťastí. Pred 75. rokmi začal vedecky zisťovať, čo robí človeka šťastným a prináša mu aj zdravie. Zozbieral tisíce informácií, ktoré postupne overoval, triedil a spracovával. Výsledok?

Mnoho mladých ľudí teraz isto bude oponovať, a budú v mysli zľahčovať výsledok jeho práce, pretože výskum jednoznačne potvrdil, že to nie sú ani peniaze, ani sláva, ani úspešná kariéra. Súčasné médiami preferované symboly šťastia. Keby to tak bolo, neoddávali by sa drogám a alkoholu práve tí „najšťastnejší“; krásni, bohatí a populárni ľudia. A nepokúšali by sa tak často o samovraždu.

Podľa Waldingerovho výskumu plnohodnotný a dlhý život v duševnej aj fyzickej sviežosti majú tí, ktorí vsadili na dobré vzťahy v rodine, na pracovisku a s priateľmi.

Waldinger zistil, že dobré rodinné vzťahy a spoločenské väzby, ktoré dávajú človeku vnútornú radosť a napĺňajú ho šťastím sú zárukou zdravia a ak by sa aj to zdravie trošku vekom kazilo, subjektívne prežívanie choroby u týchto ľudí je omnoho ľahšie a menej bolestivé ako u ľudí, ktorí žijú v nekvalitnom vzťahu alebo v ubíjajúcej samote.

Z výskumu vyplýva, že samota je veľmi stresujúci a zdravie poškodzujúci faktor. Netreba si však robiť v tomto ohľade ilúzie. Aj v manželstve a na pracovisku plnom ľudí sa môžeme cítiť osamelo. Nejde o to, koľko ľudí je okolo nás alebo s nami, ale s koľkými sme v súlade a cítime, že keby došlo k najhoršiemu, nedajú nám padnúť. Zlé manželstvo, bez lásky je urýchľovačom chorôb a pomalej straty pamäti. Často aj štartérom pre užívanie alkoholu drog, či iných závislostí. Waldinger vyhlásil, že samota je toxická, pritom tvrdí, že každý piaty Američan sa cíti osamelý. Štatistika na Slovensku v tomto ohľade neexistuje, ale dúfam, že sme na tom lepšie ako ľudia v USA. Už len preto, že rodina má pre Slováka väčší význam a vytvára silnejšie puto ako v USA, kde majú hodnotový rebríček posunutý smerom k samote a podávaniu výkonu za peniaze. Preč to hovorím? Poviem príklad. Juraj odišiel do USA pred dvadsiatimi rokmi. Je IT odborník, svoju prácu miluje. Stlstol v USA 25 kg, zle sa cíti, vychoval dve deti svojej americkej priateľke, vlastné deti nemá, lebo nemali dosť peňazí na tri deti, ako mu povedala jeho Mary. Nie je šťastný a preto tlstne, to sú jeho slová. Chýba mu Slovensko, mama, otec, kamaráti, iný druh humoru a prežívania. Má silnú astmu, napriek tomu, že ho všetci volajú domov, nechce opustiť Ameriku, lebo za tú istú prácu by tu dostával ani nie polovicu peňazí.

Z môjho pohľadu je to presne to, o čom hovoria výsledky výskumu Roberta Waldingera.

Informácie máme, rozhodnutie je vždy v našich rukách. Podľa výsledkov výskumu tohto psychiatra, je rozvod alebo odchod zo zlého manželstva ozdravný proces. Dokazujú to aj krvné testy skúmaných osôb. Z toho vyplýva, že šťastie nespočíva v množstve priateľov, ale v kvalite vzťahov. Tu mi nedá nespomenúť tak obľúbený FB. Dlhé roky som sa bránila „tejto pliage“, nedávno mi vnúčatá urobili účet na FB a zostala som v šoku. O moje priateľstvo má záujem pár stoviek ľudí. Moje ego vyletelo do výšin a tlieskalo a tlieskalo- „steding ovejšn“. Po tomto zážitku si dovolil aj mozog vstúpiť do hry a začal čítať mená. Polovicu z nich som vôbec nepoznala, potom tam boli rôzni ľudia z modelingu, herci, politici, dokonca aj takí, ktorým by som ruku nepodala, začalo to byť podozrivé a tešila som sa, že som tak dlho odolávala FB. Napokon prehovorilo srdce a našla som tam zopár mien z mojej minulosti. Osoby, ktoré mi boli kedysi blízke, ale čas nám zavial cesty k sebe. Potešilo ma to, ale do minulosti sa vracať je naozaj strata vzácneho času. Resumé? Priatelia sa nehľadajú na internete, ale v živote a len spoločná cesta a nie spoločné zdieľanie informácií zocelí vzťahy, ktoré robia človeka šťastným. Zaujímavé, čo vyplynulo z výskumu bolo, že vzťah, ktorý nás teší a podporuje nemusí byť bezkonfliktný. Musí byť pevný a podporujúci, ale konflikty nás nezabijú, ak vieme, že neboli myslené v zlom, alebo v snahe ponížiť nás alebo zosmiešniť. Konfliktné manželstvá bez väčšej citovej väzby sú vražedné, ale konfliktné manželstvá s hlbokou citovou väzbou sú posilňujúce. Najšťastnejší a najzdravší je život uprostred dobrých a srdečných vzťahov.

Waldinger napokon dospel tak ďaleko, že tvrdí; sledoval som mužov v ich ôsmej dekáde života a vrátil som sa v čase do ich päťdesiatky. Podľa toho ako ju prežívajú, by som vedel predpovedať, či bude ich staroba dobrá a šťastná. Nie je to výška tlaku ani hodnoty cholesterolu, ktoré som si zobral za bernú mincu, bola to miera spokojnosti so vzťahmi, ktoré v tom čase naplno prežívali. Tí, čo boli spokojní a v dobrých vzťahoch sú aj po osemdesiatke spokojní, aktívni a zdraví. Tí, čo žili v nepríjemných vzťahoch alebo boli ubíjaní samotou v osemdesiatke boli chorí, plní bolesti a utrpenia, ktoré neustále ešte umocňuje emocionálne strádanie.

Je jasné, že dobré vzťahy ochraňujú naše zdravie aj fyzické, aj psychické a chránia špeciálne aj náš mozog. Ľudia v dobrom vzťahu s partnerom, či rodinou si dlhšie uchovávajú sviežu myseľ.

Je to na prvý pohľad úplne jasné a je to aj ľahké. Tak prečo je tak málo ľudí spokojných a v osemdesiatke veselých, zdravých a pohodových? Zlyháva tu ľudský faktor. Krásna fráza! Zlyháva tu človek a jeho ego. Vzťahy v rodinách aj na pracoviskách sú chaotické, problémové, často zákerné. Všetci stále niečo chceme, niečo si predstavujeme a keď to tak nie je, zúrime. Naše životné hodnoty nevytvára srdce, ale masáž médií. Sme chamtiví a nenásytní. A pritom všetko, čo naozaj potrebujeme je dostupné, jednoduché a čisté. Ale prečo to nekomplikovať? No nie? Všetko sa začína už v pôrodnici. Niekto má otca aj matku a niekto nie. Nikto má aj dve babičky a dvoch dedkov, niekto má dokonca bohaté babičky a dedkov, niekto vzdelané, niekoho vezmú do izbičky v podnájme a iný má sám pre seba už od narodenia s láskou zariadenú detskú izbu a záhradu pod oknom. Neexistuje rovnaká štartovacia čiara, to sú iba hlúpe reči politikov. Existuje však láska a ten, kto jej získal najviac a komu ju nebudú upierať len preto, že nenapĺňa ich predstavy, má „našliapnuté“ na šťastný život. A ak ho naplní nezištným rozvíjaním lásky k blížnym po celý život vyhral viac ako by mu ponúkol Tipos.

Výskum Waldingera potvrdil, že ľudia, ktorí sa stali šťastnými dôchodcami boli tí, ktorí nespomínali nostalgicky na prácu a neplakali za bývalými skvelými kolegami, ale hľadali nové priateľstvá a nové spoločné aktivity s nimi. Oddať sa vzťahom je pre zdravie a šťastie dôležitejšie než viesť fabriku, firmu a mať veľa peňazí. Napokon, človek sa môže v hrobe obracať, keď uvidí, ako ich potomstvo za pár rokov rozhádže.

Ako teda na ten šťastný život? Stretávajte sa s rodinou, priateľmi, budujte vzťahy, vytvárajte komunity, žite naplno bez strachu zo zajtrajška. Ten vám aj tak nepomôže a ak sa pozriete spätne do minulosti, zistíte, že vám ani nikdy nepomohol. Nenávisť a neprajnosť v rodine a medzi ľuďmi prináša choroby do rodín aj do štátu.

Nie je čas, na hádky, nenávisť, výhovorky, odpúšťanie, zlomené srdcia, dovolávanie sa spravodlivosti, tak krátky je život. Je tu čas iba na lásku, ale musí to byť hneď.”

Mark Twain

-

Erika Vincoureková

Múdrosť na dnes

„Kto chce hýbať svetom, musí pohnúť najskôr sám sebou."

Čítali ste už ?