Mama mi chce len to "najlepšie"

Už zasa som v ordinácii „kostitrasa“ Janosa Olajosa. Dnes má svoj deň. Od rána sa sústreďuje na príčiny bolestí klientov.

Prichádza žena, ktorá nás navštevuje opakovane, pretože jej chrbát a ramená sú neustále boľavé. Už niekoľko razy sa dozvedela, že jej nikto nepomôže (pochodila predtým lekárov, fyzioterapeutov, bola na magnetickej rezonancii...) ak nepochopí pre ňu niektoré životne dôležité systémy. Nechce uveriť, že niet chorého tela bez chorej duše. Berie nápravu chrbtice ako tabletku.

Príde, stavce popukajú, všetko naskáče naspäť, spustí sa čistenie cez uvoľnené bloky v lymfatickom systéme a je to. Nuž nie je! Človek je úžasný dokonalý prístroj, mne skôr pripadá ako hudobný nástroj a súlad našej duše a tela vytvára nebeskú hudbu plnú zdravia, šťastia a radosti. Často sa na ulici pozerám na rozšantené deti, ktorých duša spieva až tak, že aj mne sa chce lietať s nimi po vesmíre. Odbočila som. Prepáčte. Pani má okrem chronických bolestí tri deti manžela a vo vedľajšom vchode mamu. A tu je ten pes zakopaný. Mama jej síce lezie na nervy a unavuje ju  jej večná prítomnosť: „Má to tak blízko, že ku nám chodí v papučiach...“ ale na druhej strane je to pohodlné, navarí, naučí sa s deťmi, kým dospelí prídu z práce, pomôže s upratovaním: „veď doma sa nenarobí, keď je stále u nás.“ – Z jej rozprávania vyplýva, že mama je jasný typ matky manipulátorky, ktorá sa prejavuje hlavne tým, že vždy vie, čo je pre jej dcéru (syna) najlepšie. A už v pôrodnici si vizualizuje šťastný život svojej princezničky. Od presného spôsobu obliekania, krúžkov, ktoré bude navštevovať, účesu, ktorý bude mať na stužkovej, až po charakterové vlastnosti jej manžela a jeho finančné možnosti, počet a pohlavie detí- JEJ vnúčat, z ktorých vychová ONA slušných ľudí. Takáto matka presne vie, aké farby sú vhodné do detskej izbičky, kto smie a kto nesmie k nim chodiť, kto je a kto nie je kamarát, aký film a kniha sú pre dcérku vhodné. Všetko do čoho núti svoje deti robí s čistou láskou a iba v ich prospech...

Pravdou je, že matky manipulátorky často svoje deti naozaj úprimne milujú, len im nikdy nedoprajú slobodu a pokojný odlet z rodného hniezda. Ak sa deťom takýchto matiek nepodarí odletieť z hniezda včas, začína sa pomalé duševné týranie. Najskôr má iba podobu viny. Nemôžem predsa úplne prerušiť styk s matkou, nemá takmer nijaké priateľky, obetovala mi celý svoj život, teraz sa venuje mojej rodine, na seba ani nepomyslí. Chachacha. Za touto milujúcou osobou je ego veľké ako Eifelovka. Ja vám síce všetko urobím, myslím iba na vás, obetujem sa, ale vy my dáte vašu slobodu, energiu, budem na vás lipnúť a výčitkami vás dotlačím tam kam chcem, lebo vy ste môj životný program, vy ste môj príbeh, plátno na ktoré premietam svoje predstavy. Nedám si vziať svoje dielo, chcem sa v ňom kochať, inak sa vrhnem do choroby a starajte sa o mňa.

Naša pani XY je už vo veku, kedy by matka nemala zasahovať do jej života, lenže vymenila pohodlie za nespokojnosť, ktorá v nej neustále skrytá vrie. Pýtam sa, či manžel nedokáže vymedziť hranice vplyvu matky. „Manžel neznáša konflikty, on by sa nikdy neozval.“ A deti?  „Majú babičku radi, veď sú zväčša s ňou.“ V jej hlase znie krivda. A tu je postupné narastanie zdravotných ťažkostí. Ak sa nám dostane do podvedomia pocit viny, trápenie, krivda, nespokojnosť, ľútosť, strach...jedného dňa sa táto energia dostane z duše aj na fyzickú úroveň a s ňou prichádzajú choroby. Zväčša chronické. Choroba vznikala pomaly a ľudia sa chcú vyliečiť z minúty na minútu. To naozaj nejde. Najskôr treba oslobodiť dušu. V tomto prípade si treba naplno uvedomiť svoje miesto, svoju zodpovednosť, svoju silu a ochotu riešiť problémy.

János radil odsťahovať sa z blízkosti mamy. Bolo jasné, že dáma nedokáže hovoriť s mamou tak, aby ovca zostala celá a vlk nažratý, lebo je neustále v polohe dieťaťa. Je jedno či poslušného alebo revoltujúceho. Nedokáže sa ešte dostať do polohy rovnocennej osobnosti. Nedokáže spolupracovať so svojou dušou, nevie kto v skutočnosti je. Nedokáže sa prijať.

Pri téme sťahovanie jej nabehla husia koža. Veď majú novú kuchynskú linku, čo to majú vysekať? Zasmiala som sa. Naším problémom tejto stresu plnej doby  je, že sme stratili schopnosť určovať správne priority vo svojom života. Kuchynská linka - kontra zdravie, konflikt manžela - kontra zdravý partnerský a rodičovský vzťah, osobná sloboda kontra odlúčenie matky od dcéry a dcéry od matky...

Rada: vytvoriť si jasný vzťah k sebe a reálne zasadenie súčasného problému do tohto obrazu. Kontrolovať pravidelne svoj zdravotný stav ako indikátor postupu na ceste za úplným zdravím. Nie je tajomstvom, že každá časť chrbtice má súvis s niektorým orgánom alebo skupinou orgánov v tele. Neriešme naraz viac problémov, lebo okrem chaosu v hlave budeme mať chaos aj v tele a v činnosti nášho fyzického systému. Neustále treba určovať priority, ale hľadieť aj na energiu - silu, ktorú potrebujeme na riešenie. Keď som úplne fyzicky aj psychicky na dne, nemôžem riešiť najťažší problém, aj keby bol najdôležitejší. Jednoducho niet na to dosť síl. Vtedy posilníme to, čo posilniť vieme a postupne pôjdeme ďalej. Veľký význam na tejto ceste vytvára aj zmena stravovacích návykov.

Opäť konkrétne: Ak by sa pani XY rozhodla sťahovať a bola by v takom stave v akom prišla, nezvládla by to a ešte by si skomplikovala život, ale ak by sa dohodla s mamou, že teraz by si mali dať krátku pauzu, alebo sa stretávať iba ak ide za deťmi. Variť, ani upratovať im nemusí, nech sa radšej venuje svojim záujmom, nebolo by to nad jej sily a telo by jej ukázalo, či ide správnou cestou.  Ak by bolesti chrbta prestali, bolo by všetko jasné a sťahovať  by sa už nemusela, lebo pochopila systém. A chrbticu by jej stačilo skontrolovať a napraviť raz za rok.

- 

Erika Vincoureková